Mindful and joyful eating

Dnes píšem o MINDFUL EATING – o vedomom jedení (nie som úplne komfortná s týmto slovenským prekladom, takže radšej „mindful eating“).

S priateľkami sme sa o MINDFUL EATING rozprávali na joge. Aj na kňažkovských kurzoch. O tom, že keď jeme, je to pre nás taký malý, každodenný rituál. Pre mňa osobne veľmi radostný! A že týmto uvedomením sa náš vzťah k jedlu navždy zmení.

Čo robí v živote rozdiel

Jedna moja vzácna priateľka má naučila 2 veci: “V živote nerobí rozdiel to, čo robíme raz za čas, ale to, čo robíme na pravidlenej báze” a “Lepšie zapáliť malé svetlo, ako nadávať na veľkú tmu”.

V živote naozaj robí rozdiel ČO, KOĽKO a AKO jeme. Keď jeme, prijímame z jedla vzácne živiny, ale aj energiu oceánov a polí, kde naša potravina vyrástla, a energiu ľudí, ktorí ju pre nás pripravili. Keď jeme to akurátne  množstvo jedla, dokážeme vyživiť seba, no nechať dosť zdrojov aj pre ostaných… Keď jeme, vytvárame si  priestor na chvíľku sa zastaviť, spojiť sa sami so sebou, precítiť všetkými zmyslami tú nádheru, čo máme na tanieri, takže taká každodenná meditácia… A máme priestor zdieľať vzácny čas s našimi blízkymi, takže taká každodenná, hodnotná výmena energie…

Jedlo stredobodom záujmu

Je fascinujúce, že niečo také prirodzené ako jedlo sa v poslednom čase stalo takým zdrojom záujmu, životnou filozofiou, ale aj stresu: ľudia sú vegáni, raw foodisti či paleo a niektorí veria, že lepok je najsilnejšia chemická zbraň hromadného ničenia (a všetci majú podľa mňa do istej miery pravdu). Dokonca doktori vymysleli aj diagnózu ortorexia – posadnutosť zdravým jedlom… A na druhej strane, už niekoľko rokov viac ľudí na svete zomiera na výsledky prejedania alebo zlého stravovania ako na hlad. Zomierať na jedlo, pričom jedlo je základným predpokladom života?

A pritom už moja babka hovorila, že stačí tak málo: na jedlo sa naozaj sústrediť, zjesť akurátne množstvo (ideálne toho, čo sme si sami alebo kamaráti farmári  vypestovali)  a hlavne, mať z jedla RADOSŤ!

Ešte stále čítate? Zaslúžite si môj obdiv aj vďaku… Ak by ste si chceli  o mojom (už teraz radostnom!) vnímaní jedla prečítať viac, tu je môj e-book na stiahnutie zdarma>>

Jedlo ako moje povolanie/poslanie?

Ja mám radosť o to väčšiu, že jedlo môžem pripravovať pre iných v našich dvoch reštauráciách. Sama v našich reštauráciách nevarím, a ani to dobre neviem a veľmi obdivujem našich kuchárov, ako to dobre zvládajú  (je to náročnejšia práca, ako sa zdá)… Ale baví ma, že aj s mojim manželom Daliborom môžeme viesť náš (52!) členný tím, aby jedlo pre vás s láskou pripravovali… A stále s kuchármi, Daliborom a kolegyňou Ľubkou vymýšľať nové jedlá…

Priznám sa, že za tých 12 rokov, čo naše reštaurácie vedieme, smes Daliborom  mali nejednu krízu, kedy sa nám zdalo, že sa s KOGOm alebo D.Steakhousom budeme musieť rozlúčiť alebo aspoň prijať zásadné zmeny. Že sme už proste nevládali. Za tie roky sme však pochopili, že (aspoň pre nás) jediným spôsobom, ako viesť naše reštaurácie, je denno-denné, osobné, mravenčie úsilie, bez ohľadu na to, či sa nám chce alebo nie alebo či sa nám darí alebo nie.  Takže pre mňa ďalšie , denno denné cvičenie na MINDFULNESS..

Rada používam prirovnanie, že naše reštaurácie sú ako orchester – keď všetci hrajú podľa nôt, je to nádherný koncert, ale stačí  jeden falošný nástroj a hneď je z toho dizonancia… A samozrejme – ak dirigent nie je vo svojej koži, nie je vo svojej koži ani orchester, to je jasné…Takže to, ako pracujú naši ľudia, aj tak závisí zväčša od nás… Som im za ich práce veľmi vďačná, lebo si uvedomujem, že pri mojej plamennje povahe to so mnou nemajú vždy ľahké.

Jedlo je pre mňa aj mojím povolaním, poslaním, a je to pre mňa dvojnásobná radosť!

 

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře. Zásady zpracování osobních údajů