Dnes píšem o dĺžke. Predĺžený nos morského predátora – mečúňa, ktorého nám dnes doviezli do KOGA ma inšpiroval napísať o tom, ako predĺžený obed dokáže predĺžiť náš život. Existuje veľa výskumov potvrdzujúcich, že jedlo (a víno) je naším liekom (aj jedom) a keď sa kvalitne stravujeme, pravdepodobne budeme žiť dlhší aj vitálnejší život. No a ja tvrdím, že nie je dôležité len TO, čo jeme, ale aj AKO, ako DLHO a s KÝM jeme. Jedlo nie je trojdimenzionálne, podľa mňa má dimenzií minimálne sedem. Dokáže náš život vylepšiť do dĺžky, výšky, hĺbky, vitality, kvality, citlivosti aj radosti. Preto ma tak fascinuje! (Fotku s Daliborom som zvolila preto, lebo muži žijúci v manželstve vraj žijú ešte dlhšie).
Som presvedčená, že ak si predĺžime svoj čas na jedlo, predĺžime si aj život, takže v konečnom dôsledku toho stihneme viac. Neušetríme nič tým, že na obed do seba niečo na rýchlo nahádžeme (bagetu v robote pred klávesnicou) a večeru vybavíme pizzou pred telkou.
Taliani majú príslovie: „Al tavolo, non si invecchia mai.“ Pri stole nikdy nezostarneš. Jedia kvalitnú mediteránsku stravu, pri večeri sa stretávajú celé rodiny a nikdy sa pri jedle neponáhľajú. Nečudo, že na Sardínii žije najvyššia koncentrácia 90+ ročných mužov na svete.
Keď som bola dieťaťom a chodila som k babke na prázdniny, museli sme sa pred každým jedlom pomodliť. Postaviť sa všetci okolo stola, stíšiť sa, pozrieť sa na (jednoduché no vitálne) jedlo na stole a poďakovať za tieto dary. Lebo jedlo je skutočným darom pre naše telo, dušu aj medziľudské vzťahy. Keď sme si to uvedomili, jedli sme pomalšie, vnímavejšie, dlhšie. V súčasnosti sa na to používa slovo „vedomejšie“, ale vlastne nič nové pod slnkom..
A opäť, všetci z výskumov vieme, že keď sa pri jedle neponáhľame a jedlo poriadne prežujeme, sliny si urobia svoju prácu, ľahšie ho strávime a získame z neho oveľa viac živín. Viac živín znamená dlhší život (živina je zo slova život). Vždy, keď jem, predstavujem si, ako prijímam energiu a čím dlhšie jem, tým viac života do seba vlievam… No a potom tie živiny na duševnej úrovni. Vyživujú a život nám predlžujú tie vzťahy, ktoré pri jedle kultivujeme. Vzťah samého k sebe aj vzťahy s inými ľuďmi.
Jedlo nám robí obrovskú službu – „núti“ nás každý deň tráviť čas so sebou a ak chceme, tak aj so svojimi milovanými. Keď prijmeme fakt, že náš život je časovo obmedzený a do konca života nám zostáva určitý presný počet jedál t (po dnešnom obede už len t-1, po dnešnej večeri t-2), tak ja už nechcem premrhať ani jedno jedlo a každé jedlo si chcem (s niekým pre mňa mimoriadnym) poriadne dlho vychutnať! Ale – ak tvrdím, že dlhé a vedomé jedenie nám život predlžuje, tak by sme to mohli rátať tak, že každým obedom si život neskrátime, ale naopak predĺžime o t+1…Matematika jedla je fascinujúca…
Dopriať si na jedlo dosť času by sme mali učiť už naše deti. Môj obľúbený budhistický autor, Thich Nhat Hanh odporúča, aby sme s našimi deťmi praktikovali pred každým jedlom týchto 6 zamyslení:
Viac mojom pohľade na to, ako si z jedla urobiť zdroj (obrovského) potešenia a životnej energie nájdete v mojej e-knižočke zdarma: 7 dôvodov, prečo mám rada jedlo a 7 tipov, ako si jedlom život vylepšiť>>.
nie je hambou nehat si zabalit nedojedene jedlo je hlupe a neuctive ho vyhadzovat od hladu na slovensku nikdo neumrel osobne som zlikvidoval 120l chladnicku na 60 l menej a cerstve plna velka chladnicka je lenivost pani domacej