O strachoch a „negatívnych“ emóciách v nás

Dnes trochu na tému „negatívne“ emócie. V súlade s mojím presvedčením, že si sami vytvárame vlastnú realitu som sa v posledných pár rokov snažila byť „pozitívna“ za každých okolností. Keď som bola  mladšia, s kamarátkami sme nad vínom bez výčitiek nadávali na našich chlapov/šéfov/kilá navyše a hneď nám potom lepšie. Teraz sa múdro zhodneme, že ostatných nezmeníme, takže meníme náš postoj k nim, sústreďujeme sa na to dobré v našich životoch a fakt ŽIJEME krásne životy. Áno, ale až tak? Snaha o „pozitivitu za každú cenu“ je podľa mňa neprirodzená.

„Negatívne“ emócie

Neberte ma zle, ja sa chcem cítiť plná lásky, života, radostná, spokojná vo svojom tele a brilantná. Fakt ma „nebaví“, keď som nátlaková, arogantná a negatívna, snažím sa byť taká čo najmenej, hm, s premenlivým výsledkom zatiaľ. Myslela som si, že keď na kruhoch a kňažkách „riešim“ aj svoje tiene, mám ich spracované. No nedávno som pocítila niečo „nezvyčajné“: obrovský strach, odpor, zlosť a za tým všetkým hlboký smútok. Tie emócie som v mojom vnútri tak dlho potláčala, že jedného dňa proste vykypeli ako hrniec so špagetami, keď sa najviac ponáhľate dovariť večeru. Bola som zaskočená ich intenzitou, no konečne som ich uvidela, prijala, objala, venovala im pozornosť. Poskytli mi veľa vzácnych informácií o tom, kto naozaj som.

Pozitivita či autenticita

Vo svojom veku (takmer) 43 rokov som teda definitívne zamenila svoju „zvolenú pozitivitu“ za svoju „autenticitu“, ktorá, ako som zistila, obsahuje všetky farby spektra v žiarivom aj temnom prevedení. Celý Pantone  vzorkovník proste. Inak, keď si to tak vezmeme, keď má život aj svoje tienisté, sivé stránky, vzorkovník má dvakrát toľko farieb!

Preto ma potešil a zdieľam tento „post“ mojej milovanej učiteľky Katinky Soetens v ktorom píše, ako ona pracuje so svojimi tieňmi. Inšpirujúci pohľad na otázku zásadného charakteru: „Ktorého vlka v sebe živíš?“

Ten, kto bojuje s monštrami by si mal dať pozor, aby sa sám monštrom nestal.“

Voľne preložené od Katinky Soetens>>:

Myslím, že veľa z vás pozná starý indiánsky príbeh o tom, ktorého z dvoch vlkov v sebe sa rozhodneš kŕmiť. Príbeh je takýto:

Starý Indián z kmeňa Cherokee predáva svojmu vnukovi životnú múdrosť: „Neustále vo mne prebieha boj,“ hovorí chlapcovi. „Je to neľútostný boj medzi dvoma vlkmi.  Prvý vlk predstavuje hnev, závisť, smútok, žiaľ, zlosť, klamstvo, chamtivosť, arogancia, sebaľútosť, pocit viny, podceňovanie, vyvyšovanie sa a ego.“ Potom pokračuje: „Ten druhý je láska, radosť, mier, kľud, pokora, láskavosť, prajnosť, štedrosť, empatia, pravda, súcit, nádej a viera. Takýto boj prebieha neustále aj v tebe, aj v každom človeku.“ Vnuk sa na chvíľu zamyslí a potom sa spýta: „A ktorý z tých vlkov vyhrá?“ Starý Indián odpovie: „Ten, ktorého budeš kŕmiť“.

V minulosti mi táto múdrosť pomáhala dávať si pozor na to, kedy ma moja myseľ začína ovládať, kam a čomu dávam energiu, čo v sebe „kŕmim“, vyživujem a posilňujem, cez okuliare akej farby sa na veci pozerám.

Avšak, ako zvykol hovoriť môj múdry šamanský učiteľ toltéckej tradície, je tu aj ďalší pohľad na vec. Čo sa stane s tým druhým vlkom? Čo sa stane s tým vlkom-monštrom, ktorého nebudeš kŕmiť? Je isté, že sám sa nenaje. V skutočnosti bude stále vyhladovanejší, tajne sa plížiaci, prefíkanejší, komplikovanejší, záškodníckejší, klamlivejší a démonickejší a začne kradnúť jedlo, ktoré potrebuje.

Bol pre mňa AHA moment. Odvtedy kŕmim oboch svojich vlkov, ale toho zlého, to monštrum držím na špecifickej diéte.

Pre tých, čo stínajú drakom hlavy aj pre tých, čo bojujú s monštrami platí: Dávajte si pozor, čo sa vám stane, čo vo vás uhynie, keď drakovi odseknete hlavu, keď necháte monštrum v sebe vyhladovať.

Čo drak-monštrum skutočne potrebuje je dať mu najesť len toľko, koľko  POTREBUJE, a nikdy nie toľko, koľko ON CHCE! Vyzerá to nenápadne, ale v pochopení tohoto je obrovský rozdiel!

To monštrózne zviera v mojom hladnom vlkovi sa chce strašne nažrať, chce trhať a ničiť, vyzúriť sa až do úplného bezvedomia, zraňovať, trestať, pomstiť sa, cítiť oprávnený hnev a získať moc! Takže keď sa tento hladný vlk/monštrum/drak objaví, venujem mu veľa pozornosti. Potrebujem pomoc svojho dobrého vlka, aby som sa nedostala do jeho zajatia, alebo aby ma so sebou nestrhol.

Tu je potrebné sa vlka spýtať,  po čom hladný drak/vlk/monštrum NAOZAJ túži? Čo naozaj potrebuje? Väčšinou  potrebuje niečo pocítiť. Väčšinou si chce dovoliť precítiť/ukázať bolesť, vyplakať sa, cítiť sa malý a bezmocný. Potrebuje súcit, potrebuje byť NAKŔMENÝ LÁSKOU.

Príklad: Opýtaj sa svojho strachu: „Čo chceš?“ Zničiť ťa! „Čo naozaj potrebuješ?“ „Získať moc.“ „A keby by si túto moc získal, ako by si sa cítil?“ „Akceptovaný.“ Tak nakŕm svoj strach akceptáciou, z celého svojho srdca, až pokým sa ukľudní a nastane zmena.

Pre každého vlka existuje špecifická diéta, len treba počúvať, čo ti tvoj strach naozaj hovorí a čo potrebuje.

Minulú noc som musela bojovať, aby som v sebe nebojovala. Aby som si sadla s oboma a nakŕmila obidvoch svojich vlkov, toho draka/monštrum aj toho statočného draka, presne ako potrebovali, aby sa začali medzi sebou priateliť!

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.