KING LOSOS: splnená túžba po tom najlepšom

Môj manžel Dalibor má takú skutočnú, z vnútra vyvierajúcu túžbu preskúmať, čo je najlepšie, a to v rôznych oblastiach života. A potom sa o to, čo vyhodnotí ako najlepšie, aj podeliť: so svojou rodinou, priateľmi, zákazníkmi (z ktorých sú už mnohí našou rodinou a priateľmi), so svetom vôbec.

Priznám sa, že mne ako jeho manželke chvíľku trvalo, kým som toto „čudáctvo“ pochopila a začala ho plne podporovať. To, čo by sa dalo nazvať „trošku únavným perfekcionizmom“, „neurotizmom“ či „neutíchajúcim ťahom na bránku,“ ja osobne na ňom obdivujem. A nie je to vlastne zmysel našej existencie – podeliť sa s okolitým svetom o to najlepšie z nás, ponúknuť iným to, čo my považujeme za to najpravdivejšie, dať svetu dar našej autenticity? A potom sa každý môže slobodne rozhodnúť, čo a či vôbec niečo z nami „ponúkaného“ príjme za svoje, či sa to preňho stane pravdivé, skutočné…

Keď je niekto pre vás KING

Dnes k nám dorazili divoké KING CHINOOK lososy z Aljašky a ja vidím, že Dalibor je so svojimi lososmi skutočne spokojný. Sú to tie najlepšie, najzdravšie a najvýživnejšie jedince, ktoré Dalibor na Aljaške osobne vybral a niektoré z nich aj sám ulovil. A pozrite na tú farbu, takúto farbu má mať losos! Beriem to, že sa dnes uzatvorila istá etapa Daliborovho lososového hľadania a začala sa etapa hojnosti a lososového zdieľania. Takže čas pre mňa napísať, prečo aljašské divoké lososy považujeme za tie najlepšie na svete a ako sme tomuto záveru došli.

Sme to, čo (s úctou) jeme

Som presvedčená, že keď jeme nejakú rastlinku alebo živočícha, prijímame zároveň vlastnosti tejto kedysi živej bytosti, a ja osobne som za to veľmi vďačná. Niektoré kultúry sa preto pred jedlom modlia, požehnávajú ho, alebo zaň „aspoň“ ďakujú. V niektorých kultúrach sa to volá „Mindful eating“ a viac o tom nájdete v mojom článku tu>>:

Takže keď dávam svojim deťom jesť King lososa, s plnou vážnosťou im hovorím, že je to super-hrdina, ktorý sa vie super dobre vyrovnať so svojím náročným životom a že ak ho budú jesť, stanú sa tiež takými adaptabilnými super-hrdinami. Nehovoriac o výživovej hodnote: podľa množstva prieskumov patrí losos, ale musí byť divoký, medzi 10 najzdravších potravín na svete. Divoký losos je proste SUPER FOOD, SUPER HRDINA.

Prečo je losos taký výživný?

Zjednodušene sa dá povedať, že losos patrí medzi potraviny s najvyšším prirodzeným obsahom 3-omega mastných kyselín, ktoré sú kyselinami esenciálnymi, t.j. naše telo si ich nevie vyrobiť samo a potrebuje ich prijať z potravy. Tieto kyseliny znižujú riziko kardiovaskulárnych ochorení, pôsobia protizápalovo, zlepšujú naše mozgové funkcie, náš zrak aj stav našej pokožky. Prikladám „prehľadnú“ grafiku od Dr. Axe a verím, že mi Dalibor raz tie kyseliny vysvetlí tak, aby som o tom mohla niečo zrozumiteľné napísať!

Vedci odporúčajú jesť kvalitné ryby s vysokým obsahom 3 – omega mastných kyselín (divoký losos, sardinky>>:, makrely) aspoň 2x týždenne. Štúdia Harvard School of Public Health potvrdila, že dospelí, hlavne tí starší, ktorí pravidelne jedávali mastné ryby s vysokým obsahom 3-omega mastných kyselín, si týmto znížili riziko úmrtia na kardiovaskulárne choroby až o 35% a tiež zvýšili pravdepodobnosť, že budú žiť dlhšie, a to až o 2,2 roka! No a konzumácia 3-omega mastných kyselín u detí, a to už aj u mamičky v brušku, je extrémne dôležitá pre vývoj detského mozgu a koncentráciu, ke’dže viac ako 50% mozgu tvoria tuky. Takže ak sú naše deti hyperaktívne, dám im na večeru KING lososa!

Je lepší losos farmovaný či divoký?

Obsah 3-omega mastných kyslín v lososoch však veľmi závisí od toho, čím sa lososy živia, ako aj od druhu lososa, keďže niektoré z nich si vedia vo svojom tele viac tuku uložiť. Inak povedané, lososy sú také zdravé, ako je ich potrava a prostredie, v ktorom žijú. Tým, že sa divoké lososy živia prirodzenejšou a oveľa rozmanitejšou potravou ako lososy farmované, napríklad krilom, menšími rybami (sleďmi, sardinkami), sépiami a krevetami, majú aj prirodzene vyšší obsah 3-omega mastných kyselín, ktoré vznikajú práve trávením krilua živočíchov, ktoré kril jedia. Farmované lososy sú často dokrmované  neprirodzenou potravou, napríklad pšenicou alebo kostnou múčkou z hodpodárskych zvierat, proste hocičím, čo má nejaké aminokyseliny, aby im narástlo mäso. Typicky lososovú farbu získavajú farmované lososy dokrmovaním tabletkami s obsahom farbiva astaxantím, inak by boli tieto lososy sivé. Nehovoriac o tom, že farmované lososy sú často plné antibiotík a herbicídov, ktoré sú pri farmovaní nevyhnutné. Zo všetkých druhov lososov má najvyšší prirodzený obsah 3- omega práve divoký pacifický losos Chinook, prezývaný právom „King“.  Tak aj preto je náš  favorit. A ešte k tým tukom – King Chinook losos sa vám bude zdať na tanieri oveľa menej mastný ako akýkoľvek farmovaný losos, hlavne bude mať menej toho hnedého tuku. Je proste atlét a nikdy nebude „tučný“, no jeho tuk má 3 -omega mastné kyseliny oveľa koncentrovanejšie.

Trochu lososo – znalectva

Vo svetových moriach a riekach nájdeme 2 základné druhy lososov. Prvým sú atlantické lososy, ktoré plávajú v Atlantickom oceáne a v európskych riekach, ktoré sa doňho vlievajú, a to od úplného severu až po portugalskú rieku Duoro. Atlantické lososy sa u nás na Slovensku, konkrétne v Poprade a Dunajci, lovili aj v minulom storočí, pričom posledný losos bol v Dunajci videný v roku 1957>>: Do roku 1850 takéto lososy bežne plávali aj v londýnskej Temži  a do roku 1950 v Rýne. V  spolupráci s Nemcami sa podarilo lososy od roku 2006 navrátiť  do niektorých riek na severe Čiech. Ich latinský názov je salmo salar. U nás sa najčastejšie dajú kúpiť nórske alebo škótske lososy, ale žiadne z nich nie sú divoké.

Ďalším druhom sú tzv. pacifické lososy, ktoré žijú v Tichom oceáne a priľahlých riekach, a to z americkej aj ázijskej strany. Lososy dokonca žijú aj v Kalifornii, bežné sú v  Čile, Japonsku, v Rusku a chovajú sa aj na Novom Zélande. Pacifických lososov je 7 druhov a ich latinský názov je vždy oncorhynchus niečo. Patrí medzi nich aj nami favorizovaný King Chinook (oncorhynchus tschawytscha), ale aj v dobe párenia úplne červený Sockeye, známy aj pod menom Nerka, ktorého v Kogu zvykneme údiť alebo používať na gravlax. Sockeye má trošku nižší obsah 3-omega mastných kyselín (stále vysoký v porovnaní s farmovanými lososmi), no je menší a filet na grilovanie by bol z neho trošku nízky. Ale medveďom chutí.

Výzbroj a boj akčného super-hrdinu

Obidva druhy lososov majú veľmi podobný životný cyklus. Lososy sa narodia v sladkej vode (rieke), po istom čase (zvyčajne po roku) preplávajú do mora, kde sa vykŕmia, zosilnejú, snažia sa uniknúť ešte väčším predátorom a keď získajú pohlavnú zrelosť (1-7 rokov), neomylne sa navrátia sa svojej rodnej rieky, aby sa tam rozmnožili. Lososy dokážu preplávať z mora na presné miesto, kde sa narodili, aj niekoľko tisíc kilometrov úplne bez jedla (niekedy až 2 mesiace) a pri prekonávaní prirodzených výškových prekážok na takejto trati, napríklad vodopádov, dokážu vyskočiť až do výšky 3 metre! Vedci doteraz nevedia odpoveď, kde sa v lososovi tento vnútorný kompas berie. Možno sa orientuje podľa elektromagnetických vĺn svojho rodiska (vo svojich ústach má stopové množstvá magnetitu) a možno rozpozná chuť a vôňu vody, do ktorej sa vyliahol.  Samičky sa nikdy nepomýlia, no samce niekedy vplávajú aj do vedľajšej rieky, ale vždy si to uvedomia, vrátia sa do mora a nakoniec nájdu cestu domov. Žiabre lososov sa dokážu prispôsobiť slanej aj sladkej vode, pričom jedine Sockeye losos má formu, ktorá namiesto do mora niekedy dopláva do jazera a dospeje tam, a tak celý život prežije len v sladkej vode. Hlavný rozdiel medzi lososmi je v tom, že pacifický losos po rozmnožení vždy zomrie, pričom atlantický nie a môže sa vrátiť do oceánu. Všetky lososy sú hrdinovia, ale ktorý z nich je väčší ?

Hľadanie toho najlepšieho začalo v Škótsku

Zo začiatku sme do Koga kupovali škótske lososy so známkou kvality „Label Rouge“, ktorá je zárukou, že tieto lososy sú farmované v podmienkach čo najpodobnejších tým prírodným. Tvrdia, že sú kŕmené zvyškami kostier a olejom z iných rýb a že im v rámci nádrží doprajú oveľa viac životného priestoru. A boli sme relatívne spokojní. Potom sa však Dalibor jedného dňa zobudil s tým, že sa chce o lososoch dozvedieť viaca chce len toho najlepšieho.  A tak išiel s Ondrom do Škótska, pôvodne s cieľom naučiť sa údiť lososy. Tam im jedna staručká pani, niečo ako lososová vedma povedala, že najlepšie a najzdravšie lososy sú tie divoké a ulovené v mori, pri ústí rieky, v období tesne predtým, ako sa idú do „svojej“ rieky rozmnožiť. Sú vtedy najdivokejšie, obsahujú najviac výživných látok a aj najviac toľko prospešného tuku >>: Takže sme sa rozhodli, že do Koga už nechceme žiadne „polodivoké“ lososy, ale len tie skutočne divoké. Aké však bolo naše sklamanie, keď sme zistili, výlov divokých lososov je v pobrežných vodách Škótska veľmi obmedzený (momentálne úplne zakázaný) z dôvodu, aby sa ich prirodzené počty mohli nerušene obnoviť. Nevadí, aspoň sme sa naučili lososy údiť, o čom som písala tu>>:

Ďalšia cesta smerovala do Nórska

Najbližšiu rodinnú dovolenku sme si naplánovali do Nórska. Veľmi príjemná nórska ambasádorka nám totiž na jednej akcii v Redute vysvetlila, že Nórsko urobilo v chovaní lososov obrovský pokrok. Niektoré spoločnosti napríklad začali lososom namiesto granulí plných antibiotík „sypať“ stlačené schránky kreviet. Zistili totiž, že obsahujú astaxantín, prírodné farbivo ružovej farby, ktoré sa nachádza v krile  a následne v schránkach kreviet a že astaxantín ničí škodcov lepšie ako umelé antibiotiká. V Nórsku sme videli farmy na lososy, no najlepšie bolo Norwegian Wild Salmon Centre na brehu rieky Laerdalselvi, kde sme sa o lososoch naučili fakt všetko. Mám z toho 256 fotiek. Pozreli sme si tam aj najsmutnejší film na svete o tom, že do svojej rodnej rieky sa vráti asi len 0,5- 2% lososov, čo sa v nej narodili (ostatné svoj život ukončia dávno predtým z dôvodu vyčerpania alebo v bruchu nejakej dravejšej ryby alebo medveďa). No ako sme hľadali, tak sme hľadali, žiadneho divokého nórskeho lososa sme na trhu ani v reštaurácii nenašli. Potom sme sa dozvedeli, že lov divokých atlantických lososov je na celom svete (aj na americkej strane) zakázaný, a to kvôli ich nízkemu stavu, ktorý je zase spôsobený ich prílišným lovom v minulosti, znečistením riek a morí, otepľovaním vôd, stavaním bariér na riekach, atď.

Aljaška – Where dreams have come true

Jediné miesto na svete, kde sa ešte nachádzajú relatívne vysoké populácie zdravých lososov a kde je možný ich športový aj komerčný výlov, aj keď veľmi veľmi prísne regulovaný, je Aljaška. Na Aljaške nie sú žiadne farmy na lososy, načo by aj, keď toto miesto ponúka ideálne životné podmienky až 5 druhom pacifických lososov. V chladných vodách s teplotou len 1-3 stupne žije veľa morských rias a planktónu, ktoré aljašské vlny vyťahujú z morského dna na morský povrch a ktoré sú potravou pre kril. Veľa krilu znamená veľa potravy pre menšie ryby aj iné morské živočíchy, ktoré sú zase potravou pre väčšie morské ryby a živočíchy. Takže Dalibor sa asi pred 2 týždňami vybral aj s Ondrom na Aljašku pozrieť tie skutočne divoké lososy a vybrať si z tých 5 typov toho najlepšieho. A (znova) vybral Chinooka, ale od nového rybára. Je pravda, že divokého KING CHINOOK lososa v Kogu predávame už asi rok, ale ich dodávka z USA bola doteraz problematická, keďže celosvetový dopyt výrazne prevyšuje ich ponuku a na Slovensko ich neboli veľmi ochotní posielať. Misia Aljaška sa uskutočnila práve v období, kedy na Aljaške začala sezóna Kingov, inak povedané vtedy, keď začali tiahnuť do Yukon river. A bola úspešná – kráľovské lososy dnes kraľujú v Kogu a verím, že ešte aj dlho budú.  Dalibor sa bude môcť vrhnúť na niečo nové, a môžem si byť istá, že vo svojej kategórii to bude to najlepšie.

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.