Monte Bianco – dezert kolosálny ako samotný Mont Blanc

Kedy ste naposledy jedli gaštanové pyré? Túto sezónu ešte nie? A to ste Slovák/Slovenka? Wikipédia tvrdí, že dezert nazývaný Monte Bianco sa typicky jedáva vo Francúzsku, Taliansku, v Hong – Kongu, Šanghaji, Japonsku, na Slovensku, v Maďarsku a na severe Rumunska. (Tak sa teším, že sme sa dostali na gastronomickú mapu sveta). Originálne Monte Bianco obsahuje len gaštanové pyré (uvarené, osladené a ochutené gaštany) na vrchu ozdobené šľahačkou. Dezert má vyzerať ako zasnežený štít, odtiaľ aj názov Mont Blanc, Biela hora. Pamätáte si, ako sa gaštanové pyré predávalo za socíku? Nastrúhané na šľahačke v takých nízkych bielych téglikoch? Bolo to super, ale dá sa to aj inak. Pozrite si, ako vyzerá gaštanové pyré momentálne u nás (úvodná fotka) a nájdite 10 rozdielov!

Naše prevedenie Monte Bianco

U nás v Kogu robíme Monte Bianco takto: sami si z gaštanov uvaríme gaštanové pyré, ktorým potom bohato ozdobíme mascarpone zmiešané šľahačkou, ktoré sa nachádza na našom domácom vanilkovom kréme (tieto dve vrstvy sú oddelené koliečkom z horkej čokolády) a na višniach marinovaných vo višňovici. V D.Steakhouse mávame gaštanový veterník, t.j. klasický veterník z odpaľovaného cesta je plnený gaštanovým krémom (gaštanové pyré zjemnené s mascarpone) a poliaty čokoládou. V Kogu ešte mávame na special gaštanový  mousse s gaštanovým medom a figami (viď priložený obrázok). Je to preto, aby sme ukázali, že gaštanové pyré chutí výborne nielen s horkou čokoládou (zase zo socíku známy a veľmi chutný gaštanový jazýček), ale aj s marinovanými višňami (jedla som niekde vo Francúzsku) alebo s chuťovo veľmi výrazným gaštanovým medom (jedla som v Taliansku). Inak, gaštanový med je neuveriteľne aromatický a chuťovo výrazný, tak trochu nahorklý a kombinácia s gaštanovým pyré a figou je podľa mňa neotrepaná (a úžasná).

Osobná história Monte Bianco

Moja osobná história Monte Bianco sa datuje do obdobia asi spred 8 rokov, keď mi jedna klientka, Francúzka, poslala fotku torty, ktorú u nás chcela dať vyrobiť pre svoju dcéru. Bola to torta Mont Blanc – nádherne navrstvené gaštanové pyré s bielkovými pusinkami a kandizovanými fialkami. Bola to nádhera! Pamätala som si, že moja mama za socíku vyrábala doma gaštanové pyré – fakt varila gaštany, šúpala ich (to bola strašná práca), osladila ich, ochutila ich kakaom a rumom  (kakao a rum sa v pôvodnom recepte nepripúšťa), nastrúhala na šľahačku a pochúťka bola na svete. No skutočne chutné Monte Bianco som už dlho nejedla… A takáto sexi forma? Tortu sme pre pani prichystali, v Taliansku ochutnali asi 20 rôznych prevedení a nakoniec sme Monte Bianco zaradili na náš dezertný lístok, kde sa stal (a dodnes je) najpredávanejším dezertom (aj v letných mesiacoch).

Oficiálne zdroje hovoria, že Monte Bianco vzniklo v Piemonte, keď bolo toto územie pod vládou Francúzov. Nazvali ho práve podľa Mont Blanc, na ktorý sa pozerali a ktorý je údajne najvyšším vrchom Európy (tým je ale Elbrus). Iné zdroje hovoria, že vznikol už v roku 1475 niekde inde v Taliansku a až v roku 1620 sa rozšíril do Francúzska. Asi je to jedno. Zaujímavejšie je, že sa rozšíril aj do Ázie, o čom píšem ďalej. Ja osobne som jedla najlepšie Monte Bianco práve v talianskom Piemonte, v mestečku Alba.  Monte Bianco malo aj cukrové pusinky, aj gaštanový med a na vrchu bolo ozdobené cukrovým gaštanom. Takto chutilo nášmu synovi Sebimu!

 

 Monte Bianco v Ázii

V Japonsku sa Monte Bianco volá Monburan a je tam veľmi populárne. Istý pán menom Sakota  v roku 1933 navštívil Chamonix-Mont-Blanc a následne cukráreň Angelina v Paríži>>:, ktorá už vtedy bola slávna svojím Monte Bianco dezertom z gaštanového pyré, šľahačky a cukrovej pusinky (tzv. meringa).  Pán Sakota  sa do tohto dezertu doslovne zamiloval,  získal od Angeliny povolenie aj recept a ešte v tom istom roku 1933 si otvoril cukráreň s názvom Monburan v Tokyu.  (Angelina stále predáva Monte Bianco podľa originálneho receptu z roku 1903). Japonské Monte Bianco bolo žlté, lebo sa robilo z gaštanov zaváraných v sirupe, ktoré majú žltú farbu. To Japoncom to evidentne nevadilo, lebo boli na takéto gaštany zvyknutí. A potom prišla Angelina a otvorila si cukráreň v Tokyu tiež.

V Japonsku sa dezert stal takým populárnym, že sa stal názvom pre jednu celú kategóriu dezertov. Vlastne keď sa na šľahačku navrstvia akékoľvek „špagety“, napríklad z tekvicového, mangového, jahodového pyré alebo z pyré zo sladkých zemiakov, nazýva sa takýto dezert Monte Bianco. Dá sa kúpiť Monte Bianco ochutené  čajom matcha alebo pečeným čajom Hoji-cha. Ďalší dôvod, prečo ísť do Japonska!

Zdravé či výdatné?

A dôvod ísť do Koga? Gaštany samotné sú veľmi zdravé, obsahujú veľa vlákniny, vitamínov a minerálov. Napríklad 10 gaštanov (čo sa určite nachádza v jednom dezerte) obsahuje až 50% našej dennej potreby mangánu, ktorý je dôležitý pre správnu funkciu všetkých buniek a 36% dennej dávky vitamínu C  (jediné orechy, ktoré obsahujú vitamín C).  Zo všetkých orechov (chestnuts) majú najmenej kalórií, vlastne relatívne málo kalórií. Tie kalórie pridáva šľahačka/mascarpone/vanilkový krém/cukrová pusinka. Odhadujem, že jedna porcia nášho kogáckeho Monte Bianco obsahuje asi 550 kalórií, čo je skoro polovica denného kalorického príjmu ženy v mojom veku (40-45, hm). Tak si predstavujem, či ho náhodou nenazvali Mont Blanc preto, že po jeho zjedení treba ísť na poriadnu túru, aby sme tie kalórie spálili ?! A ja žijem v pokušení jesť Monte Bianco každý deň!

Ale myslím, že raz za čas si Monte Bianco (ako správni Slováci) môžeme dopriať! Niektoré naše ženské klientky to riešia tak, že u nás zjedia len polovicu a druhú polovicu si odnesú v poháriku domov (a dajú si ju na raňajky)! Gaštanové pyré, hlavne na jeseň, proste musí byť!

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře. Zásady zpracování osobních údajů